Kľúč sebadôvery
Vedieť, kto som – a veriť si
Keď počuješ iné, než bolo myslené
Možno aj u vás doma nevinná poznámka u vášho dieťaťa vyvolá pocit obvinenia, kritiky alebo vlastného zlyhania. Deti si slová okolia často vysvetľujú oveľa horšie, než ako boli skutočne myslené, čo v nich spúšťa lavínu sebaobviňovania.
Typickým príkladom z každodenného života je, keď dieťa počuje:
- „Máš tam malú chybu.“ → a v jeho hlave to okamžite znamená: „Zlyhal/a som.“
- „Deti, je to dobré.“ → a ono si to preloží: „Zase ma nepochválili. Nevšimla si, ako som sa snažil/a.“
- „Skús to ešte raz.“ → a vnútorný hlas mu povie: „Som úplne nemožný/á.“
Náš modul učí deti opierať sa o reálne fakty namiesto toho, aby sa trápili vlastnými domnienkami.
Ukážka aktivity
Čo bolo povedané – a čo som počul?
Učíme rozlišovať medzi tým, čo nám druhí naozaj povedali, a tým, čo sme si o ich slovách sami domysleli.
Cieľ
Dieťa si vyskúša, ako ľahko môže jeho vlastné sebahodnotenie zmeniť význam obyčajnej vety.
Zadanie pre dieťa
Prečítaj si vetu: „Je to dobré, ale skús sa ešte pozrieť na túto časť.“ Čo podľa teba tá osoba myslí?
Čo podľa teba tá osoba myslí?
A) Je to dobré, ale nie som dosť dobrý/á. B) Je to dobré a môžeš to ešte trochu vylepšiť. C) Niečo sa ti nepodarilo. D) Neviem – musím sa opýtať.
Premyslieť
Pochopiť
Počul som, čo mi človek povedal, alebo som počul to, čo som si o sebe myslel?
Sebadôvera nie je byť najlepší. Je veriť, že to zvládneš.
Sebavedomie nečaká na zázrak. Zdravé myslenie sa skrátka niekedy musí natrénovať.
Kľúč sebadôvery učí deti zastaviť sa a spýtať sa:
Čo bolo naozaj povedané?
Čo som si k tomu pridal/a?
A môže to znamenať aj niečo iné?
